Ako to celé začalo?
Odkedy si pamätám som mala nadváhu. Nikdy som nebola tým ideálom krásneho dievčatka, ktoré má mašľu vo vlasoch, krásne šaty a dlhé blonďavé vlasy. Práve naopak, som bola malé tučné dievča, čo svojimi krátkymi vlasmi skôr pripomínalo chlapca.
Počas celej základnej školy som sa stretla s mnohými narážkami na môj výzor. Deti totiž neboli ohľaduplné a nevedeli, čo sa patrí a čo nie. Prezývky typu Shrek, perkelt, slanina… s tým som sa stretávala denne. Keď sme mali telesnú, radšej som si vymyslela, že som si zabudla úbor, len aby som sa nemusela prezliekať so spolužiakmi, aby nevideli moje odhalené telo, ktoré bolo tak odlišné, obrovské, oproti ich telám. Pre mnohých ľudí to môže znieť ako banalita, vec, ktorej netreba venovať žiadnu pozornosť. Pre mňa to je však trauma, ktorá nikdy nezmizne. Je možné ju potlačiť rôznymi obrannými mechanizmami. Ja som si vytvorila svoju vlastnú emočnú bariéru, ktorá mi pomáha vyselektovať to, od čoho sa odosobním a čo precítim. Takýto prístup mám teraz, ale keď som bola v najzraniteľnejšom dievčenskom veku, teda v puberte, nebola som emočne natoľko inteligentná, aby som to dokázala zmeniť zdravým spôsobom.
Rýchly spád
Keď som mala 14 rokov a bolo obdobie karantény kvôli covidovým opatreniam, povedala som si, že už nechcem byť terčom výsmechu. Spočiatku som začala veľmi amatérsky cvičiť podľa videí fitnessiek dostupných na internete. Nechápala som… „Ako je možné, že je tak krásna, chudá?“. Výsledky sa dostavovali veľmi pomaly, a tak som sa rozhodla k cvičeniu upraviť aj jedálniček, teda som sa začala zdravšie stravovať. Ako čas plynul, chcela som proces urýchliť počítaním kalórii, vážením jedla, až to vyústilo k rapídnemu zmenšovaniu množstva jedla. Začala som jedlo vnímať ako nepriateľa, ako niečo, čo keď zo života odstránim, budem konečne šťastná, krásna a chudá. V tento moment som oproti pôvodným 90 kilám vážila necelých 55 kilogramov. Behom pár týždňov sa môj príjem obmedzil na jeden pohár mlieka denne. Áno, viem že to je úplne šialené a choré. V tomto som zotrvala ďalšie týždne až kým som nezačala pociťovať neuveriteľnú slabosť. Dodes si pamätám, že som zjedla jeden krajec chleba s diétnou šunkou, ktorý som kvôli výčitkám šla vyvrátiť. Vtedy začalo naozajstné šialenstvo. Buď som nejedla vôbec, alebo som všetko nasilu vyvrátila. Ja som však videla len to, že chudnem stále viac a viac.
Následky
V júni 2020 som začala pociťovať intenzívne bolesti brucha, čo vyústilo k hospitalizácii v nemocnici. O tom, čo bolo potom vám rozpoviem nabudúce.
