Môj boj s anorexiou

Ako to celé začalo?

Odkedy si pamätám som mala nadváhu. Nikdy som nebola tým ideálom krásneho dievčatka, ktoré má mašľu vo vlasoch, krásne šaty a dlhé blonďavé vlasy. Práve naopak, som bola malé tučné dievča, čo svojimi krátkymi vlasmi skôr pripomínalo chlapca.

Počas celej základnej školy som sa stretla s mnohými narážkami na môj výzor. Deti totiž neboli ohľaduplné a nevedeli, čo sa patrí a čo nie. Prezývky typu Shrek, perkelt, slanina… s tým som sa stretávala denne. Keď sme mali telesnú, radšej som si vymyslela, že som si zabudla úbor, len aby som sa nemusela prezliekať so spolužiakmi, aby nevideli moje odhalené telo, ktoré bolo tak odlišné, obrovské, oproti ich telám. Pre mnohých ľudí to môže znieť ako banalita, vec, ktorej netreba venovať žiadnu pozornosť. Pre mňa to je však trauma, ktorá nikdy nezmizne. Je možné ju potlačiť rôznymi obrannými mechanizmami. Ja som si vytvorila svoju vlastnú emočnú bariéru, ktorá mi pomáha vyselektovať to, od čoho sa odosobním a čo precítim. Takýto prístup mám teraz, ale keď som bola v najzraniteľnejšom dievčenskom veku, teda v puberte, nebola som emočne natoľko inteligentná, aby som to dokázala zmeniť zdravým spôsobom.

Rýchly spád

Keď som mala 14 rokov a bolo obdobie karantény kvôli covidovým opatreniam, povedala som si, že už nechcem byť terčom výsmechu. Spočiatku som začala veľmi amatérsky cvičiť podľa videí fitnessiek dostupných na internete. Nechápala som… „Ako je možné, že je tak krásna, chudá?“. Výsledky sa dostavovali veľmi pomaly, a tak som sa rozhodla k cvičeniu upraviť aj jedálniček, teda som sa začala zdravšie stravovať. Ako čas plynul, chcela som proces urýchliť počítaním kalórii, vážením jedla, až to vyústilo k rapídnemu zmenšovaniu množstva jedla. Začala som jedlo vnímať ako nepriateľa, ako niečo, čo keď zo života odstránim, budem konečne šťastná, krásna a chudá. V tento moment som oproti pôvodným 90 kilám vážila necelých 55 kilogramov. Behom pár týždňov sa môj príjem obmedzil na jeden pohár mlieka denne. Áno, viem že to je úplne šialené a choré. V tomto som zotrvala ďalšie týždne až kým som nezačala pociťovať neuveriteľnú slabosť. Dodes si pamätám, že som zjedla jeden krajec chleba s diétnou šunkou, ktorý som kvôli výčitkám šla vyvrátiť. Vtedy začalo naozajstné šialenstvo. Buď som nejedla vôbec, alebo som všetko nasilu vyvrátila. Ja som však videla len to, že chudnem stále viac a viac.

Následky

V júni 2020 som začala pociťovať intenzívne bolesti brucha, čo vyústilo k hospitalizácii v nemocnici. O tom, čo bolo potom vám rozpoviem nabudúce.

Čo je anorexia?

Anorexia je psychický poruchový stav, ktorý sa vyznačuje obavami z nadváhy, neadekvátnym vnímaním vlastnej postavy a silnou túžbou po chudnutí. Ľudia trpiaci anorexiou majú sklon k obmedzovaniu príjmu potravy, čo vedie k extrémnemu úbytku hmotnosti. Táto porucha ovplyvňuje nielen fyzické, ale aj psychické zdravie postihnutej osoby.


Anorexia nervosa je psychický poruchový stav, ktorý sa vyznačuje obavami z nadváhy, neadekvátnym vnímaním vlastnej postavy a silnou túžbou po chudnutí. Ľudia trpiaci anorexiou majú sklon k obmedzovaniu príjmu potravy, čo vedie k extrémnemu úbytku hmotnosti. Táto porucha ovplyvňuje nielen fyzické, ale aj psychické zdravie postihnutej osoby.

Medzi znaky anorexie patrí:

  1. Obmedzenie príjmu potravy: Postihnutí jedinci často obmedzujú množstvo jedla, ktoré konzumujú, čím dochádza k extrémnemu chudnutiu.
  2. Intenzívny strach z priberania na váhe: Osoby s anorexiou majú neprimerane silný strach z priberania, aj keď sú už v podváhe.
  3. Skreslenie vnímania vlastnej postavy: Postihnutí ľudia často vnímajú svoje telo nerealisticky a vidia sa ako obézne, aj keď sú veľmi chudí.
  4. Fyzické a psychické dôsledky: Anorexia môže mať vážne dôsledky pre zdravie, vrátane slabosti, únavy, problémov s koncentráciou, problémov s orgánmi a dokonca môže byť život ohrozujúca.

Liečba anorexie

  1. Medicínska starostlivosť: Lekár sleduje fyzický stav pacienta a monitoruje komplikácie spojené s anorexiou, ako je dehydratácia, nízky krvný tlak, nerovnováha elektrolytov a iné fyzické problémy. V niektorých prípadoch môžu byť potrebné nemocničné procedúry na obnovu normálnej hmotnosti a fyzického zdravia.
  2. Nutričná podpora: Pracovník v oblasti výživy spolupracuje s pacientom na obnove zdravého vzoru stravovania. Cieľom je dosiahnuť normálnu hmotnosť a zabezpečiť dostatočný príjem živín pre správny chod organizmu.
  3. Psychoterapia: Psychoterapeutické intervencie sú kľúčovým aspektom liečby anorexie. Individuálna psychoterapia sa často používa na skúmanie emocionálnych a psychologických faktorov spojených s poruchou stravovania. Terapeut môže používať rôzne terapeutické prístupy vrátane kognitívno-behaviorálnej terapie (CBT) alebo dialekticko-behaviorálnej terapie (DBT).
  4. Rodinná terapia: Pre niektorých jednotlivcov môže byť účinná rodinná terapia. Rodina môže byť zapojená do liečby na podporu jednotlivca v procese zotavovania a na porozumenie rodinným dynamikám, ktoré môžu ovplyvniť vznik a priebeh anorexie.
  5. Podpora skupiny: Účasť v terapeutickej skupine s inými ľuďmi trpiacimi anorexiou môže poskytnúť podporu, zdieľanie skúseností a uvoľnenie izolácie.

Liečba anorexie môže byť dlhodobý proces, kde je dôležité stabilizovať fyzický stav pacienta a následne pracovať na emocionálnych a behaviorálnych aspektoch ochorenia.

V ďalšom článku vám rozpoviem môj príbeh. 🙂

Práca s emóciami

Emócie sú subjektívne a komplexné reakcie, ktoré prežívame v súvislosti s určitými udalosťami, myšlienkami alebo vnímaním. Tieto reakcie môžu byť fyzické, ako napríklad zmeny v srdcovom tepu, dýchaní alebo tvárové výrazy, ale tiež psychologické, zahŕňajúce pocity a stavy mysle.

Existuje mnoho rôznych emócií, a niektoré z najzákladnejších a univerzálnych zahŕňajú:

  1. Radosť: Pozitívna emócia spojená s potešením a šťastím.
  2. Hnev: Negatívna emócia, ktorá sa môže prejaviť ako nesúhlas, frustrácia alebo hnev
  3. Smútok: Citový stav spojený so stratou, zármutkom alebo sklamaním.
  4. Strach: Reakcia na nebezpečenstvo alebo neznáme, môže sa prejavovať ako úzkosť alebo nervozita.
  5. Prekvapenie: Krátke, intenzívne emócie vyvolané neočakávaným podnetom.

Pre mnohých z nás býva často náročné správne vnímať emócie či pocity. Spoločnosť do nás vsádza presvedčenie, že ten, kto príliš prežíva vypäté situácie je nestabilný a emočne neinteligentný. Je však naša citlivosť prejavom slabosti alebo ľudskosti? Smútok je rovnocenný šťastiu, tak, ako plač smiechu. Človek nie je robot, preto je v poriadku dať najavo svoju individualitu práve tým, že dovolíme svojím emóciám existovať a prejaviť sa.

Kedy je vhodné prejaviť emócie, a kedy nie?

Individualita situácii je kľúčovým faktorom, ktorá ovplyvňuje to, či je vhodné naplno prejavovať to, čo cítime v daný moment. Niekedy jednoducho nie je vhodné dovoliť emóciám ovládať naše chovanie a je lepšie ich radšej potlačiť. V takýchto situáciách je ideálne si vytvoriť nejakú činnosť, ktorá bude slúžiť ako ventil. Fyzická aktivita, tvorivá činnosť alebo len nejaké príjemné posedenie s blízkymi sú dobrými príkladmi toho, kde možno efektívne ventilovať emócie.

Prikladám odkaz pre 15- minútové dychové cvičenie, ktoré pomáha proti stresu

https://www.youtube.com/watch?v=F28MGLlpP90