Drahí čitatelia, naposledy som vám rozprávala o fyziologických následkoch, ktoré mi táto mentálna porucha spôsobila. Aj keď som z toho zdanlivo vyviazla po fyzickej stránke celkom obstojne… na mojej psychickej stránke zdravia sa to odzrkadlilo desaťkrát viac. Nekonečné terapie, psychologické diagnostiky a neskôr nabehnutie na psychiatrickú liečbu. Toto všetko sa mi zdalo naozaj nezmyselné… prečo by som mala užívať lieky, ktoré sú pre „bláznov“? Nedokázala som sa zmieriť s tým, že už zrazu nie som “ normálna“… že už nezapadám do prototypu krásnej, múdrej, dokonalej ženy.
Adaptácia na realitu
Postupom času som začala akceptovať realitu, ktorá je nezvratná v blízkej budúcnosti. V tom čase ma najviac ubíjalo, že moje okolie zľahčovalo moju situáciu. Poznámky typu „veď nie si až taká hrozne chudá“, „normálne sa najedz a nevymýšľaj“. Trvalo mi naozaj veľmi dlho, kým som pochopila, že toto nie je o nich, ale je to o mne. Že moje aktuálne životné problémy za mňa nemusia riešiť ostatný, ale musím ja sama.
Aj keď sa môže zdať, že ako lúsknutím prsta sa všetko vyrieši pár sedeniami na terapiách a antidepresívami, tak opak je pravdou. Je to beh na veľmi dlhú trať… snaha o obnovu harmonického života, ktorý nebudú ovládať kalórie… Mojim ventilom sa stalo cvičenie. Spočiatku som prvýkrát vkročila do fitka s cieľom „ešte schudnúť“. Dnes tam chodím pre dobrý pocit z toho, že dávam môjmu telu to, čo si zaslúži. Po každom cvičení sa cítim byť oslobodená od všetkých myšlienok týkajúcich sa chudnutia, a naopak obohatená o myšlienky silnej zdravej ženy. Na dnes už potrebujem zmeniť myšlienky a zregenerovať hlavu, takže pokračovať budeme opäť nabudúce:))
Rada by som vás odkázala na web, kde by ste sa o tejto téme mohli dozvedieť ešte viac. Autori si dávajú záležať na prehľadnosti a kvalite obsahu:). https://chutzit.sk/ako-zacina-anorexia/
